Preskočiť navigáciu Mapa stránok Prehlásenie o prístupnosti Aktuality

Chránené územia

Územná ochrana prírody

Územnou ochranou prírody sa rozumie ochrana prírody a krajiny, teda obmedzenie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu. Pod pojmom ochrana krajiny rozumieme hlavne ochranu charakteristického vzhľadu krajiny a krajinného rázu, ktoré sa odlišujú od ostatných a poukazujú na jej prírodnú, kultúrno-historickú hodnotu a jej jedinečnosť. Pre územnú ochranu prírody je stanovených 5 stupňov ochrany.

V I. stupni ochrany sa nachádza väčšina katastrálneho územia obce. Je to územie, kde platia najmenšie obmedzenia na prospech ochrany prírody. Do II. stupňa ochrany prírody patrí významná lesná časť chotára, keďže je súčasťou CHKO Biele Karpaty. Tu platia prísne pravidlá, ako zákazy a súhlasy činností orgánom ochrany prírody podľa zákona č. 506/2013 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ešte prísnejšie pravidlá platia v maloplošných chránených územiach patriacich do III. a IV. stupňa ochrany. Tieto sú v chotári obce zastúpené v Prírodnej rezervácií Krásin, patriacej do IV. stupňa ochrany, a v Prírodnej pamiatke toku Súčanka, tiež v IV. stupny ochrany.

Prírodná rezervácia Krásin

Rok vyhlásenia – 1971

Identifikačný kód územia – SKUEV0375

Rozloha 27, 16 ha

Prírodná rezervácia Krásin zaberá výrazný bradlový chrbát nad obcou a je zároveň aj jej hlavným symbolom. Geologicky je vytvorený krinoidovými vápencami s výskytom fosílií ľalioviek a amonitov. Krásin bol vyhlásený za chránený prírodný výtvor predovšetkým ako paleontologická lokalita a z krajinárskeho hľadiska cenné územie. Je bradlovým útvarom zloženým z druhotných vápencov, obsahujúcich mnohé skameneliny. Jeho nadmorská výška dosahuje 516 m.n.m. Na úpätí kompaktného brala sa nachádzajú kamenité sute. Významnými skamenelinami na bradle Krásina sú mäkkýše amonity, laliovky, dierkavce a ježovky. Na bradle Krásina boli pôvodné spoločenstvá dubohrabiny a drieňové dúbravy , z časti dubobučiny. Les extrémne skalné plochy a previsy boli bezlesé. neskôr bolo skalné bralo odlesnené za účelom pastvy domácich zvierat a vytvorili sa tu podmienky pre vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú viazané na teplé trávnaté a kamenisté stráne. V súčasnosti je západná časť brala zarastená druhotným lesom s prevahou javora poľného, lipy malolistej, buka lesného, liesky obyčajnej a ďalších. Na východných stráňach Krásina sú z hľadiska ochrany genofondu veľmi hodnotné nelesné spoločenstvá. V súčasnosti však veľmi rýchlo zarastajú plevelnými, v tomto území nežiadúcimi vegetačnými druhmi, ako sú kríky hlohu, ruže šípovej, liesky a pod. Tieto potláčajú vzácne druhy rastlín, ktoré inde v okolí nemajú šancu prežiť.

Z toho dôvodu štátna ochrana prírody vypracovala návrh opatrení nutných na zabezpečenie ochrany genofondu Krásina. Ochrana prírody v takomto prípade spočíva nielen vo vyhlásení územia za chránené, ale aj v zabezpečení správnej údržby. To isté platí i pre zachovanie pestrých orchideovitých lúk v Zakrásiní i v celom chotári.

Vďaka výskytu európsky významných druhov živočíchov bolo územie zaradené do zoznamu území európskeho významu NATURA 2000.

Galéria Krásin

Územia sústavy NATURA 2000

Je to názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej hlavným cieľom je zachovanie európskeho prírodného bohatstva najvzácnejších a najohrozenejších biotopov a druhov na území štátov EÚ. Sústavu tvoria chránené vtáčie územia, vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov.

Územie európskeho významu (ÚEV) Krásin

Toto ÚEV sa vyskytuje na výmere 63,94 ha a čiastočne sa prekrýva s Prírodnou rezerváciou Krásin(27,16 ha) a jej ochranným pásmom. Zasahuje aj do lúk u Čechov a močiarov u Mituchov. Vyhlásená bola v roku 1971 za účelom ochrany vápencového brala, ktoré predstavuje cennú paleontologickú lokalitu. V nelesných biotopoch je potrebné udržať ich nelesný charakter. Ako optimálne riešenie sa javí pastva kôz a mechanická likvidácia náletu a kosenie.

Prírodná pamiatka Súčanka

Prírodná pamiatka Súčanka je z geomorfologického hľadiska súčasťou Považského povodia. Zaujímavý úsek toku pod intravilánom obce Dolnej Súče preteká bezlesím údolím s veľmi málo členitým reliéfom, ktorého základné tvary sú dané mezozickými súvrstviami. Územie je súčasťou obvodu západobeskydskej flóry a potenciálnu prirodzenú vegetáciu tu predstavujú jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy. Za zvyšky pôvodných spoločenstiev možno považovať brehový porast Súčanky, ktorý bol však ovplyvnený výsadbou euroamerických kanadských topoľov, ale aj doplnením vŕb. V Prírodnej pamiatke Súčanka platí IV. stupeň ochrany a v ochrannom pásme je III. stupeň. PP predstavuje v podhorskej krajine dôležitý biokoridor, ekostabilizačnú štruktúru i významný krajinotvorný prvok.